Vždy keď zažijeme nejakú situáciu, v hlave si ju odôvodníme. Rovnako ako naše deti, tak aj my potrebujeme vždy nájsť dpoveď na otázku "Prečo?". My dospelí, to robíme automaticky. Vôbec nad tým nerozmýšľame. Povieme si, že je to šťastie, náhoda, nešikovnosť, atď. 

Tieto reakcie sme sa väčšinou naučili v detstve. Od koho sme ich "odkukali"?  Od toho s kým sme strávili najviac času. Od rodičov, starých rodičov a postupne od učiteľov. Niečo zmenili troška aj kamaráti či iní ľudia, ktorých sme v živote stretli. No ako to už býva, najhlbšie základy tvorí aj v tomto prípade RODINA. 

Čo nám z toho vyplýva? Spôsob, ktorým si vysvetlíte pozitívne či negatívne situácie vo Vašom živote, odovzdávate svojmu dieťaťu aj vy. 

Niekedy je veľmi náročné odpovedať trpezlivo, s chladnou hlavou na aspoň 20 za sebou idúcich otázok "a prečo, mami?" ale majú svoj veľký význam v živote našich detí. Učia sa tým mnohému. Aj tomu prečo sa niektoré veci stali práve im, alebo vám. 

Ale pozor, nie len Vaše odpovede na otázku prečo, učia deti. Vaše šikovné ratolesti sa učia aj z Vašich bezprostredných reakcií, ktoré si vy, nemusíte vôbec uvedomiť, pretože ako sme si povedali, sú pre Vás automatické. 

Napr. Varíte. Niečo Vám spadne. Čo od Vás počuje Vaše dieťa? 

a) "to sa občas stáva"                       preklad: chyba je moja ale, môžem ju zmeniť - dočasná chyba

b) "ach, ja som ale nešikovná"       preklad: chyba je moja, a nič s tým nespravím - trvalá chyba

c) "do kelu, ja mám dnes ale smolu"  preklad: nie je to moja vina, a neviem to ovplyvniť - dočasné 

d) "och, mne sa nikdy nedarí"     preklad: nemusí to byť moja vina, neviem ju však ovplyvniť a je trvalá

Ak ste sa nenašli v týchto odpovediach, nevadí. Chcela som Vám len priblížiť práve tie "preklady", to ako to vníma, Vaše dieťa a čo si z danej udalosti vezme do svojho takzvaného vysvetľovacieho (atribučného) štýlu. 

Seligman hovorí o tom, že udalosti, ktoré zažijeme si môžeme vysvetliť v troch dimenziách: personalizácia, univerzálnosť a trvalosť. 

Personalizácia

Táto dimenzia v sebe skrýva to, komu, alebo čomu pripíšeme vinu, alebo zásluhy za danú situáciu. Na to má veľký vplyv sebavedomie. 

Chcete aby bolo Vaše dieťa šťastné? Aby zažívalo duševnú pohodu? K tomu potrebuje mať zdravé sebavedomie. Ako zvyšovať sebavedomie svojho dieťaťa? Uisťujte ho, že za svoj úspech je zodpovedné práve ono. Nie šťastie, nie ľahká úloha, ale jeho snaha, šikovnosť, fantázia,...

Čo ak sa stretne s neúspechom? Smútkom? Zlyhaním? Musí vedieť, že ste pri ňom a ľúbite ho aj tak. V rámci personalizácie, by ste mali dieťaťu povedať aj to, že za to nenesie vinu. Práve v tomto prípade treba hľadať vinníka inde ako v sebe - ťažká úloha, smola, zlé počasie,...

Čo ak je to však naozaj jeho vina? Áno, aj to sa môže stať a tým sa dostávame k druhej dimenzií:

Trvalosť

Táto oblasť hovorí o tom, ako dlho búdu trvať príčiny či už úspechu, príjemných chvíľ, alebo neúspechu, smútku.

Napríklad: Vaše dieťa prehrá v hre: Prečo som prehral/a? 

a) nikdy sa nesnažím - je to moja vina a je to trvalé 

b) v ten deň som sa nesnažil - je to síce moja vina, ale je to len dočasné

c) ja mám vždy smolu - nie je to moja vina a je trvalá

d) niekedy mám smolu - nie je to moja vina a je dočasná

Čo myslíte, ktorý prípad mu prinesie viac sebavedomia? Po, ktorej z týchto dvoch odpovedí sa skôr znova usmeje a začne opäť skúšať hrať hru? 

Univerzálnosť

táto oblasť hovorí o tom, aký má rozsah "katastrofa", alebo úspech či príjemná chvíľa, ktorú Vaše dieťa zažíva.

Pozrime sa teda na ďalší príklad zo života našich detí: Vaše dieťa dostalo jednotku (prípadne pochvalu v škôlke). Prečo? 

a) som múdra/y - moja univerzálna zásluha

b) v tomto predmete, alebo v tejto činnosti som dobrá/ý - síce moja, ale len konkrétna zásluha

Vaše dieťa, ale i vy môžete mať aj iné vysvetlenia, ja som zvolila tieto hlavne pre ukážku rozdielu medzi všeobecnou a konkrétnou príčinou.

Ktorá z daných príčin podporí istotu Vášho dieťaťa vo svoje schopnosti a radosť z ďalších činností? Po ktorej z týchto reakcií sa dieťa bude snažiť uspieť aj v iných aktivitách?

Test atribučného štýlu

Test atribučného štýlu pre dospelých, ale rovnako aj pre deti nájdete v knižke ,,Naučený optimizmus" od Martina Seligmana.

Ja som sa rozhodla ísť medzi deti, ktoré navštevovali prvý ročník. Test, ktorý je v knihe som obohatila aj o otázky zamerané na duševnú pohodu daných detí. Porozprávala som sa s nimi na začiatku ich prvého školského roka. Potom som sa za nimi vrátila po prvom hodnotení - polročné vysvedčenie. A nakoniec som ich navštívila opätovne, keď sa do škôl vrátili po prvej vlne korony.

Odpovede týchto detí ukazujú na klesajúce sebavedomie pri troch meraniach. Hodnoty sa zhoršovali najmä v personálnej oblasti.

Všetky situácie, ktoré žiaci vyhodnocovali pesimisticky som vybrala z rozhovorov, pridala som prvky duševnej pohody a momentálne s týmto "materiálom" pracujem na knihe.

Táto kniha bude mať za úlohu pomôcť rodičom a ich deťom hľadať optimistické príčiny a tým viesť šťastnejší a plnohodnotnejšie život. 

Ďalšie články:

"...Je krásne ilustrovaná, ale čo najviac oceňujem, je obsahovo veľmi zaujímavá a obsiahla. Nie je to len príbeh. Detí učí ako triediť odpad, môžu si v knižke sami vyfarbiť obrázky, prejsť cestou malého bludiska a na záver je malý kvíz..."

Lucia Benediková

fotografka & mamina dvoch detičiek

Máte otázkyť? Napíšte mi, rada Vám odpoviem